reklama

Tetovanie

Tetovanie. Aká nezmysluplná téma pretrasená z každého uhlu pohľadu. V dnešnej dobe akýsi ,,trend´´, imponujúci hlavne mladým ľuďom. Zmysel má pre každého iný, no keď sa na niektoré pozerám, stále si musím pripomínať, že to moje nezapadá medzi tie ostatné bez akejkoľvek charizmy či funkcie inej než ozdobnej. Uvedomujeme si vôbec, ako nás takéto označenie nášho tela môže ovplyvniť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu

Nič nie je večné, no minimálne naše telo nám ostáva do konca života. Tetovanie je akýsi záväzok na celý život, obraz nás samých z nášho vnútra. Keď som oznámila niektorým ľuďom v svojom okolí, že plánujem ,,označiť´´ sa takýmto spôsobom, dočkala som sa reakcií ako napríklad:
,, A čo ak sa ti to neskôr prestane páčiť?´´
,, Nebojíš sa, že to bude bolieť?´´
,, Potrebuješ byť odlišná za každú cenu, či práve naopak, chceš byť ´in´?´´
,, Kedysi sa dávali tetovať len ľudia z nízkych vrstiev, trestanci a podobne.....´´

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ja som pokojne odpovedala na tieto otázky či reagovala na pripomienky....

Iste, výber tetovania nie je jednoduchý, odvíja sa od dôvodu prečo máme nejakú potrebu nechať si dobrovoľne zjazviť telo. Najčastejšie to býva spomienka na blízku, prevažne už zosnulú osobu alebo na nejakú silnú udalosť v našom živote. Však prečo nie - svoju minulosť nevymažeme a pozrieť sa na seba a zároveň sa pozerať na nejaký náš vlastný, osobný príbeh, je úžasný pocit. Dať si vytetovať niečo, čo nám bytostne pripomína chýbajúcu osobu, nám dáva pocit jej neustálej prítomnosti. Keď si hudobník dá vytetovať husľový kľúč či napríklad piano, vyjadruje to jeho hlboké presvedčenie, jeho vášeň, zdroj sily a energie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Motívov je mnoho, je len na nás sa rozhodnúť. Nevidím však zmysel v tetovaní čisto ozdobnej funkcie. To, čo máme na sebe, musí byť silné, je to s nami stále a či chceme či nie, podvedome to ovplyvňuje nás samých a takisto mienku okolia o nás.

Moje tetovanie pre mňa predstavuje nájdenie vlastnej osobnosti, spojenie s vesmírom, najsilnejší pocit aký si viem predstaviť a zároveň svoje ideály a to, čo je pre mňa v živote podstatné a nenahraditeľné. Nie, vôbec sa nebojím, že sa mi to prestane páčiť alebo že zmením svoje ideály a postoje v tomto smere. A ak áno, o tridsať rokov sa na to pozriem a poviem si - keď som bola mladá, niečomu som verila, takto som videla svoju cestu a mala som dostatok odvahy vpísať si to niekam, kde to uvidí každý a zároveň mi to nikto nemôže zobrať. Aj keď takmer nikto nevie, čo moje tetovanie skutočne znamená, stačí, že mu dodávam charizmu len tým, že ja sama to viem a som si tým istá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhá otázka bola asi najčastejšia, sprevádzaná komentárom - ja by som to nemohol / a spraviť, bojím sa ihiel atď.... Neviem či som ja príliš veľký flegmatik, alebo je podstata tejto otázky naozaj taká nepodstatná. Ak som predsa človek o niečom presvedčený, vnímavý a uvedomujúci si existenciu života, snáď sa len nebudem zaoberať takouto otázkou. Fyzická bolesť je príliš malá cena za ten pocit ... Sme predsa živí a aj keď strach je naša najväčšia brzdiaca páka, niekedy ju naozaj musíme povoliť. Na to však asi človek musí mať povahu.

Nuž, ako som už spomínala, dneska je relatívne ,,moderné´´ niečo ako tetovanie, preto si ho niekto dá len aby dáke mal. Hocijaké - hlavne pekné na dobrom mieste, aby vzbudil istý rešpekt či si zvýšil sebavedomie. Tretina ľudí s tetovaním má vyššie sebavedomie a cíti sa atraktívnejšie. Úprimne, je to číslo menšie než som čakala a to ma celkom potešilo, aj keď si nie som istá, či sa toto číslo vzťahuje aj na Slovensko, alebo aspoň Banskú Bystricu. Opačná možnosť - ľudia sa chcú líšiť a preto sa dajú tetovať - takisto určite veľmi možná no nie až tak preferovaná. Človek možno je v srdci tak trochu ,,rebel´´, keď si píše sám na seba svoj príbeh takýmto spôsobom, možno chce pútať pozornosť - no čo už sa dá robiť keď sa cítime nedocenení ;). Aby sme sa chápali, nezdá sa vám to, posledná veta od pomlčky má mať nádych irónie. Ale fakt, psychológovia by to tak zrejme nazvali. Slabé uznanie okolia alebo čosi také. Ja ako normálny človek bez znalosti poučiek o ľudskom správaní môžem vyhlásiť, že to o odlíšení naozaj nie je (väčšinou). Každopádne, kto nevyskúša - nevie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posledná veta, ako ste si zrejme domysleli, odznievala prevažne od moralistov staršej generácie. Nechcem ale nikoho uraziť. Použijem jedno klišé a to - doba sa mení. Musíme si uvedomiť, že motivácia bežných ľudí je iná než u ľudí z amerických gangov, ktorí si vytetujú na tvár jednu slzu za každého zabitého človeka či u ľudí z domorodých kmeňov, ktorí tetovanie vytvárajú spôsobmi, na ktoré sa neodporúčam ani pozerať. A preto by bolo fajn zahodiť takéto predsudky. Z mojej osobnej skúsenosti, tetovaní ľudia sú otvorenejší, vnímavejší, úprimnejší a priateľskejší, sú to takí slobodomyselní bohémovia (často). Čo je mne plne vyhovujúci typ človeka, ale vám samozrejme nemusí, tým pádom si kľudne svoje predsudky nechajte, môžem vás uistiť, že nikoho z nich to nezaujímaJ.

Nakoniec, po vypočutí všetkých pripomienok, rád, otázok a odhováraní som sa konečne dostala do tetovacieho štúdia. Čakala som na to tri mesiace, no na kvalitu sa oplatí čakať aj oveľa oveľa dlhšie. Nejdem tu rozprávať o veciach, ktoré vám prvé vyhodí google keď si to mnohokrát skloňované slovo zadáte. Mala som trochu strach, asi môj štít voči vonkajším vplyvom nebol dostatočne silný, no stačilo, keď mi tatér otlačil obrázok na požadované miesto a bola som v kľude. Úprimne povedané, už dávno som sa s niekým tak dobre neporozprávala ako počas tohto procesu. Tie dve hodiny ležania na stole mi síce spôsobili hematóm na ruke, ale fakt to stálo za to.

Ak by ste chceli vedieť nejakú tú zaujímavosť, tetovanie je pomerne drahá záležitosť, ale samotný tatér má z peňazí, ktorých sa tak ochotne vzdáte, sám pre seba približne 25 percent. Čo v skutočnosti nie je tak veľa. Strojček na tetovanie nevyzerá zložito, pretože ani nie je, sú rôzne ihly rôznych veľkostí a počas tetovanie ihla kmitá tak rýchlo, že relatívne stojí. Trochu fyziky takto na večer. Celý proces spočíva v tom, že tatér si najprv vaše tetovanie prekreslí, otlačí vám ho na požadované miesto a prvý krát prejde strojčekom, aby sa mu kresba nerozmazala. Nasleduje tetovanie hlavných obrysov, všetkých základných čiar a ďalej to už závisí od motívu. V mojom prípade v tretej fáze nasledovalo tieňovanie. Každý však určite môže mať vlastný štýl tetovania, takže sa nejdem robiť múdrejšou než som.

Čo sa konečného pocitu týka, ak by vás predsa len zaujímala tá bolesť, je to čisto psychická záležitosť a dá sa to v pohode vydržať. Starostlivosť ,,po´´ nie je nijak zložitá. Niektorí ľudia hovoria, že samotný proces tetovania je ako rituál. Nemusím to ďalej rozpisovať, stačí dodať, že súhlasím.

Nakoniec, je to na každom z nás, či sa na niečo takéto podujmeme alebo nás to vôbec nezaujíma. Ak sa však rozhodneme to urobiť, mali by sme si to naozaj, naozaj dobre rozmyslieť, lebo odstránenie laserom tiež nie je lacná záležitosť, a kto by v dnešnej dobe chcel prísť o toľko peňazí;).

Simona Horeličanová

Simona Horeličanová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu