reklama

Sme ľudské bytosti, no je to naozaj tak...?

Sedím tu sama, pozorujúc predmety v mojom okolí. Hýbe sa len ich aurické vlnenie, krásne zahalené do rúška tajomstva. Prečo je pre nás energia vo vesmíre takou neprebádanou a obávanou Pandorinou skrinkou? Často hľadám odpovede na túto jednoducho položenú otázku, no zistím, že sú rovnako relatívne a rovnako iluzionistické ako všetko okolo nás. Veď každý má aj tak svoju pravdu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Keby ste sa ma spýtali na môj názor, nebol by jednoznačný. Ako prvé by ma asi napadlo, ľudia nie sú pripravení pochopiť veci, ktoré by liečili ich chorú dušu. Pozrime sa do hĺbky tejto úvahy. Každý sa naháňame za pre nás jednoznačným cieľom - chceme byť šťastní. A z nejakého pre mňa mierne nepochopiteľného dôvodu, väčšina ľudí akosi synonymicky prirovnáva šťastie k dobru. Spoločensky vytvorená ilúzia šťastia je pekný dom, rodina , pár milých detí, spokojná práca, harmonický život a to všetko na predmestí krásneho, povedzme, amerického mesta v Kalifornii. Áno, samozrejme, je dôležité mať s kým zdieľať svoje šťastie ale povedzme si na rovinu, koľko dokonalých rodín, ktoré poznáte, sú dokonalé? Čo je to vlastne dokonalosť? Myslím, že pre mňa je dokonalosť tá rozmanitosť, krása života. Poviete si, o čom to rozpráva? Môj sen predsa JE krásny. Ale musíme si uvedomiť jedno. Ak nedokážeme vnímať dokonalosť s tým, čo máme a čo nám bolo dané, budeme ju môcť vnímať, keď si splníme náš sen?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odpoveď je nie. Dokonalosť pramení zvnútra človeka, i keď on, možno preto, že nechce brať zodpovednosť, možno preto, že je príliš hlúpy či plytký na zamýšľanie sa o témach ako je táto, si to neuvedomuje. Vidíme to všade, svet nám to posúva pred oči tak blízko, že je z toho závoj a nie zreteľný obraz. Šťastie je dokonalosť a dokonalosť pramení z nás. Z toho vyplýva, že keď chceme byť šťastní, musíme sa najprv pozrieť do vnútra. Inak bude pre nás šťastie len moment, kedy naše telo vylúči príval endorfínov. Šťastie znamená, naučiť sa žiť s tým čo máme, tak ako chceme. Poviete si, ale pravidlá musia byť. Bol by tu bordel keby všetci robili to, čo by chceli. Aj na toto, mám, samozrejme, odpoveď. Pravidlá a zásady majú ľudia neslobodnej duše, nedostatočne vyvinutého vnímania. Poviete si, ale zásady potrebujeme, aby sme všetci dokázali spolunažívať v mieri a dokázali sa ovládať. A ja vám poviem, že keď vstúpite do seba, kontrola príde automaticky a v podstate už nebudete mať čo kontrolovať. Budete z tohto nového stavu takí šťastní, že nič ,,zlé´´ potrebovať nebudete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcem, aby sme všetci boli v istom slova zmysle bohémovia. Dopriať si čo najviac všetkého, čo nám dáva pocit, ktorý práve potrebujeme. Nie vždy sa chceme mať dobre. Aj keď si to nepriznávame. Dakedy chceme byť smutní, bez nálady v stave ,,nebytia´´ a inokedy sa chceme smiať šialene a nezávisle od všetkého. Potrebujeme to. Chceme cítiť, čo najviac všetkého, no pri tej honbe za týmto pocitom zabúdame, že cítiť môžeme. Kedykoľvek. Kdekoľvek. Akokoľvek. Bez zjavného dôvodu. Nemusíme sa vždy zamýšľať nad dôvodom. Niektoré veci sú krásne ako sú, pri tom ich chceme zlepšovať. Možno sa vám zdá, že som úplne odbočila od témy, no nie. Všetko so všetkým predsa súvisí. Možnosť cítiť sa úzko spája s vesmírom. Všetko má svoju energiu, ktorú môžeme prijímať, nasávať každou bunkou nášho tela, stačí si uvedomiť, že to je naša prirodzenosť. Na to nám boli dané všetky výhody, ktoré máme oproti ostatným tvorom. Sloboda, to je najdôležitejšie. Nie sloboda finančná, sloboda pohybu, ale sloboda duše. Tú vám nikdy nikto nevezme, je vaša a môžete s ňou byť šťastní neustále. Alebo aj smutní. Alebo aj nervózny. Všetko čo len chcete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľmi rozoberaná je v dnešnej dobe nevera a do akej miery sa majú dvaja partneri obmedzovať. Samozrejme, je to veľmi individuálne. Podľa môjho názoru odlišného od väčšiny ostatných ľudí, láska a vzťah, sú dve veci, odlišné, skoro sa až vylučujú. U väčšiny ľudí. Láska nám dáva ten pocit, nádherný pocit ktorý chceme mať jednoznačne všetci, no mnoho ľudí sa ho bojí. Pre mňa je láska niečo, čo si treba vychutnávať, zažívať neustále no len dovtedy, kým cítime, že to má zmysel. Ako vznikla vlastne myšlienka, že jeden muž by mal mať len jednu ženu? Z lásky? Nie. To, že nám niekto dáva vieru, nádej, krásny cit a nehu, neznamená, že by sme mali byť len s ním. Predsa len, sme živočíchy a prečo sa máme tváriť, že sme ,,civilizovaní´´, keď je to len obyčajné potláčanie prirodzených potrieb človeka. Je to výlučne o egu človeka, chlap či žena, je to jedno. Potrebujeme vedieť, že niekto je len náš, je len s nami a dávať nám pocit, že my sme tí jediní na svete. Je to normálne? Povedala by som, že skôr jemne primitívne. Láska je slobodná, dá sa to tak povedať. Tak prečo by naša láska, náš partner, nemohol byť tiež? Lebo by sa vám hnusil pocit, že v jeho posteli nie ste len vy? Povedzme si prečo, a potom sa zamyslime, kde je naša ľudská podstata bytia. Ilúzie sú síce krásne, ale i tá najkrajšia ilúzia balansuje na hranici s realitou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako povedal Henry van Dyke, človek nebude šťastný ani keby sme ho strčili do raja.

Simona Horeličanová

Simona Horeličanová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu